BLOG

Žihľava – pŕhlivý zázrak prírody

(Urtica dioica L.)

Asi niet človeka, ktorý by žihľavu nespoznal – a to doslova na vlastnej koži. Všetci vieme, aké nepríjemné vie byť jej „štípanie“. Napriek tomu si len málokto uvedomuje, že táto rastlina, ktorú mnohí považujú len za obyčajnú burinu, patrí k najcennejším bylinám našich končín.

Naši predkovia ju poznali nielen ako rastlinu s očisťujúcou a posilňujúcou silou, ale aj ako výživnú surovinu v kuchyni. Vďaka vysokému obsahu živín, vitamínov a minerálov sa mladé výhonky žihľavy používali do polievok, šalátov či jarných nádivek už v staroveku.

Výskyt

Žihľava dvojdomá a jej príbuzná žahavka sú rozšírené a vytrvalé rastliny, ktoré často dorastajú do mohutnej veľkosti. Rastieme takmer všade – od záhradných plotov po polia – no najlepšie sa jej darí na pôdach bohatých na dusíkaté látky a vlhkosť.

Zaujímavosťou je, že husté porasty žihľavy môžu prezradiť obsah dusíčnanov v pôde či vode – preto rastie často na hnojiskách, pri stráňach polí či pozdĺž záhradných plotov. V týchto lokalitách sa odporúča žihľavu na sušenie či prípravu čajov nesbírať.

Žihľava – univerzálny protijed

Žihľava patrí medzi tie málo rastliny, ktoré boli využívané naozaj všestranne. Už od dávnych čias mala svoje pevné miesto v tradičnom bylinkárstve aj odborných receptúrach.

V minulosti jej bola pripisovaná úloha takmer „univerzálneho protijedu“, pretože sa verilo, že pomáha pri očisťovaní tela od škodlivín. Nie je divu, že sa stala neoddeliteľnou súčasťou tajomných theriákov a elixírov, ktoré stredovekí alchymisti a ranhojiči pripravovali pri hľadaní zázračných všeliekov a elixírov mladosti.

Čerstvé žihľavy ako jarná pochúťka

Žihľava patrí k tradičným jarným lahôdkam. Najznámejšou je asi veľkonočná nádivka, no možnosti jej využitia sú oveľa širšie. Mladé výhonky môžeme pridať nakrájané do šalátov, polievok alebo knedlíkov, prípadne pripraviť tzv. žihľavový špenát: krátko podusené mladé výhonky s nasekanou cibuľkou na masle, dochutené trochou smotany, podávané napríklad s varenými zemiakmi.

Okrem výbornej chuti sa týmto spôsobom naši predkovia snažili dopriať telu jarnú vitalitu. Samozrejme, aj tu platí pravidlo „všetkého s mierou“ – mladé žihľavy majú svoju silu, a preto sa odporúča dopriať si ich najlepšie raz týždenne, výhradne na jar, keď majú jemnú, lahodnú chuť.

Zber a sušenie

Na získanie kvalitnej bylinnej suroviny sa zbiera vňať žihľavy, ideálne tesne pred kvitnutím. Najlepšie je sekáť ju kosou v popoludňajších hodinách, po dostatočnom osvetlení slnkom, kedy obsahuje najmenej nežiaducich dusíčnanov. 

Pri zbere je vhodné používať rukavice, aby sme sa vyhli nepríjemnému štípaniu. Listy sa rýchlo sušia prvý deň na priamom slnku a potom sa dosúšajú v tieni, prípadne pri teplote do 50 °C. Kvalitná surovina má sýtozelenú farbu. Sušením žihľava stráca svoje pŕhlivé vlastnosti, podobne ako pri krátkom spaření čerstvej vňate. 

Ako žihľavu využívala ľudová medicína – čaj a čerstvá šťava

 Tieto použitia sú tradičné skúsenosti našich predkov a nie lekárske odporúčania.

Naši predkovia pripravovali z čerstvých alebo sušených žihľav čaje, ktoré používali ako jarné očistné kúry. Tradične sa pitie odporúčalo na niekoľko týždňov, pričom dve až tri šálky čaju denne boli považované za dostatočné.

Z mladých výhonkov sa tiež lisovala šťava, ktorá sa v minulosti využívala ako posilňujúce tonikum. Žihľava bola cenená pre svoj obsah minerálov a vitamínov, ktoré pomáhali udržiavať telo v rovnováhe podľa tradičných receptov našich babičiek.

Žihľava na ozdravenie a omladenie pokožky

Okrem vnútorného použitia sa žihľava tradične využívala aj zvonka. Naši predkovia pripravovali z koreňov či vňate žihľavové tinktúry, ktoré sa používali napríklad na oplach vlasov a pokožky hlavy. Takéto tinktúry zjemňovali a prekrvovali pokožku, podporovali rast vlasov a pomáhali udržiavať vlasy v dobrej kondícii.

Často sa tinktúra zriedená vodou používala aj na jemné potieranie svalov či kĺbov, a niekedy dokonca aj na zmiernenie pálenia po štípnutí hmyzom alebo žihnutí žihľavou.

Žihľava vo farmacii a kozmetike 

Vďaka vysokému obsahu chlorofylu, ktorý upokojuje citlivú pokožku a podporuje tvorbu vitamínov E a K, sa žihľava stala cenenou surovinou vo farmácii aj kozmetike. Extrakty z nej sa využívajú v rôznych produktoch starostlivosti o pokožku a vlasy, vrátane regeneračných mastí, ktoré zmierňujú drsnosť a podporujú zdravý vzhľad pokožky. 

V Regeneračnej bylinnej masti Dr. Dudka, je žihľavový extrakt kombinovaný s ďalšími cennými bylinami, ako sú repík, vŕba, praslička a slez. Táto kombinácia podporuje prirodzenú rovnováhu pokožky a prispieva k jej zjemneniu a celkovej starostlivosti. Ďalšie zložky, ako rybí tuk, soľ z Mŕtveho mora, vitamín E, špeciálny decht z vaječných žĺtkov a levanduľový olej, dopĺňajú účinok a vytvárajú jedinečnú receptúru vhodnú na každodennú starostlivosť o pokožku.

Nechtík ako univerzálny pomocník

(Nechtík lekársky – Calendula officinalis)

Nechtík lekársky poznali a používali už starí Kelti a Rimania. Pôvodne pochádza z južnej Európy, predovšetkým zo Stredomoria. Jeho latinský názov Calendula je odvodený od toho, že vo svojej domovine kvitne po celý rok – teda v každom kalendárnom mesiaci.

Pestovanie nechtíka je veľmi nenáročné. Odporúča sa vysievať ho od konca marca a pri troche šťastia môžeme mať už do mesiaca prvé kvety. Tie v našich podmienkach kvitnú celé leto, majú krásnu žltú až oranžovú farbu a čerstvé aj sušené sa s obľubou využívajú v tradičnej medicíne.

Ako naše staré mamy využívali liečivú silu nechtíka

Podľa nariadenia ES č. 1924/2006 nie je možné uvádzať zdravotné účinky, preto sú nižšie uvedené informácie uvedené len ako tipy našich starých mám a tradičného ľudového liečiteľstva.

 Vonkajšie použitie:

Ako čerstvá šťava alebo odvar z čerstvej či sušenej byliny – na kúpele alebo ako surovina na výrobu domácej nechtíkovej masti.

Nechtíkový odvar, šťava alebo domáca masť môžu pomôcť pri týchto ťažkostiach: 

  • urýchľujú regeneráciu pokožky – napomáhajú hojeniu rán a tvorbe nových kožných buniek (tzv. granulácii),
  • majú dezinfekčné a sťahujúce účinky – podporujú hojenie a regeneráciu nielen pokožky, ale aj slizníc (napr. na výplachy ústnej dutiny).

 

Vnútorné použitie:

 Ako nechtíkový čaj alebo ako súčasť viaczložkových bylinných zmesí môže nechtík pomáhať pri týchto ťažkostiach:

 zlepšuje funkciu dýchacieho ústrojenstva, 

  • napomáha správnej činnosti srdca, 
  • udržiava rovnováhu vaginálnej mikroflóry, 
  • pomáha udržiavať zdravý stav prostaty, 
  • podporuje správnu funkciu pečene, 
  • napomáha činnosti žlčníka, 
  • priaznivo pôsobí na činnosť čriev, 
  • pomáha proti nadúvaniu. 

 

Účinné látky a ich pôsobenie 

Výskumy potvrdili, že kvety nechtíka obsahujú pomerne široké a vyvážené spektrum účinných látok – napríklad karotenoidy, silice, saponíny, slizy, alkoholy faradiol a arnidiol, horké látky kalenden a kalendulín či kyselinu salicylovú.

V čaji pôsobia protizápalovo, obmedzujú rast baktérií, podporujú vylučovanie žlče a potenie, uvoľňujú svalové napätie, upokojujú podráždenie a znižujú krvný tlak. Zmierňujú problémy astmatikov a ekzematikov, nepríjemnosti spojené s menštruáciou, aj ťažkosti s činnosťou pečene a trávením.

V obkladoch, kúpeľoch a mastiach priaznivo pôsobia na drobné kožné defekty, ekzémy, jazvy, kŕčové žily a plesne.

Tradičná nechtíková masť chráni, upokojuje, vyživuje a regeneruje suchú, citlivú a problémovú pokožku.

Nemá žiadne nepriaznivé ani vedľajšie účinky a vďaka antioxidačnému pôsobeniu silíc a vitamínov sa zaobíde bez chemickej konzervácie.  Naše staré mamy nechtíkovú masť s obľubou používali na podporu hojenia rán, pri drobných odreninách, popáleninách či poštípaní hmyzom. Verili v jej prirodzenú silu, ktorá upokojuje podráždenú pokožku, urýchľuje jej obnovu a prináša úľavu pri každodenných drobných poraneniach.

Kostihoj k starostlivosti o namáhané svaly a kĺby

(Symphytum officinale L.)

Podľa nariadenia ES č. 1924/2006 nemôžeme uvádzať zdravotné účinky, preto sú nižšie uvedené informácie len vo forme tipov našich babičiek a tradičného ľudového liečiteľstva. Nie sú to lekárske odporúčania!

Tradičné využitie kostihoja

Naši predkovia používali kostihoj pri rôznych problémoch pohybového aparátu:

  • na zmiernenie ťažkostí pri reumatizme či reumatoidnej artritíde
  • pri svalovej slabosti a periférnom ochrnutí svalov
  • pri natiahnutých väzoch a zápaloch kĺbov
  • na starostlivosť o bércové vredy a rany
  • pri pohmoždeninách a na predchádzanie tvorby modrín
  • pri poruchách prekrvenia nôh

 

Aj bežné pohmoždeniny či natiahnuté svaly sa často objavujú pri domácom majstrovaní, záhradníčení alebo rekreačnom športe.

Kostihoj bol tradične cenenou rastlinou na zmiernenie nepríjemných dôsledkov, ako sú poškodené prsty, tenisové lakte či stuhnuté ramená.

Historické názvy a použitie

Pre svoje účinky býval kostihoj známy aj ako „svalník“. V rukách dedinských kováčov a vojenských felčiarov pomáhal pri ošetrovaní rán, zlomenín, natiahnutých svalov či zapálených žíl.  Tradične sa pripravovala masť z čierneho koreňa kostihoja v medveďom alebo konskom tuku, neskôr aj vo bravčovej masti. Účinky koreňa súvisia s obsahom organicky viazaného vápnika, fosforu a alantoínu, ktoré napomáhajú obnove tkanív.  Alantoín sa v minulosti využíval aj ako vedľajší produkt liečebného procesu pomocou lariev múch, ktoré sa používali vo vojenských lazaretoch počas vojen na čistenie rán. Larvy odstraňovali odumreté tkanivo a zároveň produkovali látky s regeneračným účinkom – medzi nimi práve alantoín, ktorý podporoval hojenie a obnovu poškodených buniek.
Vďaka týmto pozorovaniam sa alantoín stal neskôr dôležitou zložkou prírodnej i modernej hojivej kozmetiky.

Popis a vzhľad rastliny

Kostihoj sa dobre darí na vlhkých lúkach. Má veľké, podlhovasté listy s drsnými chlpkami, mohutnú stonku a súkvetia drobných, zvončekovitých kvetov tmavofialovej, ružovej alebo bielej farby.

Koreň je rozvetvený, silný, čierny na povrchu a biely, slizký na reze.

Pestovanie v záhrade si vyžaduje rozvahu, pretože ide o typickú burinnú rastlinu s výraznou schopnosťou rásť, ktorá vytláča ostatné druhy.

Zber a spracovanie 

Na zber sa používa koreň, ktorý sa najlepšie vykopáva na jeseň po ukončení vegetačného cyklu. Po umytí sa krája na kolieska alebo kúsky a suší pri teplote do 40 °C.  Suché kúsky sa ďalej drvia alebo melú. Nekonzervovaný koreň možno skladovať v chlade, zasypaný pieskom.  

Zložky a tradičné účinky 

V koreňoch sa nachádzajú látky, ktoré podľa tradície priaznivo pôsobia na pohmoždené alebo namáhané svaly, šľachy a kĺby.

Patria sem: dusíkatý alantoín, alkaloidy, organický vápnik, draslík, fosfor, slizy, triesloviny, cukry, organické kyseliny a vitamíny A, B12 a C. 

Komplexný výskum však nebol ukončený a kostihoj nebol zaradený medzi oficiálne liečivé rastliny, najmä kvôli obsahu pyrrolizidínových alkaloidov, ktoré môžu byť pri vnútornom užití hepatotoxické, mutagénne a karcinogénne (1). 

Z tohto dôvodu je používanie kostihoja v oficiálnej terapii v niektorých krajinách zakázané alebo povolené len na vonkajšie použitie.  Absorpcia alkaloidov cez pokožku je nízka a riziko toxicity minimálne (2).

Tradičná masť a mazanie

Starí bylinkári vedeli, že najvhodnejším nosičom účinných látok z koreňa je bravčová masť, ktorá sa dodnes používa ako bezpečný základ prírodnej kozmetiky.

Kostihojová masť patrí medzi obľúbené domáce prípravky na:

  • namáhané svaly, šľachy a kĺby
  • pohmoždeniny a výrony
  • stavy po zlomeninách a reumatické ťažkosti

 

Z kostihoja sa vyrába aj tekutý masážny prípravok pod názvom Kostihojové mazanie, vhodný na obklady a kombináciu s masťou.

 

Citácie:

(1) Bruneton J. Toxic Plants Dangerous to Humans and Animals. Hampshire: Intercept Ltd, 1999:197–206 s.

(2) Bruneton J. Pharmacognosy. Phytochemistry. Medicinal Plants. 2nd ed. Londres, Paris, New York: Intercept Ltd, 1999: 839–841 s.

Repík - nenápadný bylinný pomocník

(Agrimonia eupatoria L.)

Podľa nariadenia ES č. 1924/2006 nemôžeme uvádzať zdravotné účinky, preto sú nižšie uvedené informácie len vo forme tipov našich babičiek a tradičného ľudového liečiteľstva. Nie sú to lekárske odporúčania!

Z histórie

Mimořádne účinky repíka na choré pečene boli oceňované už v antickom staroveku a prejavom úcty k hlavnej forme tejto nenápadnej liečivej rastliny je vznešený prívlastok „eupatoria“ v jeho latinskom názve. Pochádza z Malé Ázie a údajne bol takto pomenovaný na počesť maloázijského kráľa a znalcov protijedov Mithridata VI. Eupatóra asi sto rokov po Kristovi.

Popis a výskyt

V našich končinách je tento druh repíka, rozšírený v celej Európe i západnej Ázii, označovaný ako lekársky. Jeho slovenský botanický názov „repík“ sa nevzťahuje k repe ani k hrebíku, má staroslovanský pôvod a označuje výnimočnú schopnosť semien prichytávať sa k srsti zvierat aj odevom ľudí podobne ako u lopúcha.

Repík lekársky sa vyskytuje prevažne na suchých a slnečných miestach s vápencovým a sprašovým podkladom, na južných krovinatých svahoch, suchších lúkach a pasienkoch od nížin po podhorie. Je náročnejší na stanovište, preto jeho presádzanie a umelé pestovanie nie je jednoduché. Ak sa to podarí, v poľných kultúrach môže dorásť až do výšky jedného metra, no poskytuje menej kvalitnú drogu.

Zber a úprava

Repík kvitne od júna do augusta. Kvety a nať sa môžu trhať a sušiť zavesené v kyticách alebo voľne rozložené v tieni pri teplote do 40 °C. V čajovom náleve má horkastú chuť a zlatistú až načervenalú farbu.

Účinné látky a ich využitie

Repík obsahuje nielen triesloviny so sťahujúcimi účinkami, ale aj horčiny, flavonoidy, silice, kyselinu kremičitú a fytoncidné látky. Z toho vyplýva príznivé pôsobenie repíkového čaju na pečeň a žlčové cesty, trávenie a metabolizmus. Čajový nálev s horkastou chuťou je osviežujúci, najmä studený počas letných dní, a podporuje reguláciu činnosti čriev a žlčníka.

Repík pri vnútornom užívaní

  • podporuje normálnu činnosť pečene a žlčníka
  • priaznivo pôsobí na močový mechúr a obličky
  • harmonizuje fungovanie čriev a podporuje vylučovanie
  • udržuje normálnu funkciu obehovej sústavy
  • podporuje funkciu horných dýchacích ciest

 

Zevné použitie

Hojivé, sťahujúce, protizápalové a dezinfekčné účinky sa dobre uplatňujú aj zvonka – pri výplachoch pri silnej nádche, pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny, aj proti plesniam. Repíkové obklady a kúpele sa odporúčajú pri kožných zápaloch, ekzémoch a zapareninách.

Využitie v kozmetike

Repík sa široko používa aj v kozmetike ako súčasť bylinných mastí a pleťových vôd. Z uvedených prípravkov je možné odporučiť Tradičnú repíkovú masť na podráždenú pokožku, jazvy, kŕčové žily a zápaly žíl, a Regeneračnú bylinnú masť na pleť s prejavmi lupienky.

 

Sléz maurský ako bylinná ruža

(Malva silvestris, Malva mauritiana)

Do skupiny slézovitých bylín patrí okrem planého slézu lesného a jeho pestovaného maurského poddruhu tiež topolovka a proskurník.

Podľa nariadenia ES č. 1924/2006 nemôžeme uvádzať zdravotné účinky, preto sú nižšie uvedené informácie len vo forme tipov našich babičiek a tradičného ľudového liečiteľstva. Nie sú to lekárske odporúčania!

Z histórie

Tieto byliny patrili už v dávnych dobách nielen medzi významné liečivky, ale aj medzi záhradnú zeleninu a rastliny okrasné a medonosné. Z ich listov aj koreňov sa pripravovali šťavy a šaláty, ktoré priaznivo pôsobili na trávenie a na dýchacie a močové cesty. Starí Gréci a Rimania hojno využívali sléz väčší, dnes známy ako topolovka ružová, a sléz vysoký, nazývaný proskurník lekársky. Topolovka si ako honosná a statná trvalka vyslúžila v stredovekých herbároch označenie „zimná“ či „bylinná ruža“.

Popis a výskyt

Pre uvedenú skupinu bylín sú charakteristické mohutné a drsné stonky, plstnaté a laločnaté listy, výrazné kvety rôznych farieb, tvarom pripomínajúce plané ruže. Väčšinou sú to trvalky pochádzajúce z teplých oblastí východného Stredomoria. Väčšina z nich u nás zplanela a rastie hojno pozdĺž ciest, na úhoroch, rumištiach, pastvinách a krovinatých svahoch od nížin až do podhoria.

Zber a úprava

Zo slézu lesného a maurského sa počas kvitnutia a za sucha zbierajú listy i kvety. Sušia sa čo najrýchlejšie v tieni alebo umelo, aby sa zachovalo antokyánové kvetové farbivo, široko využívané aj vo vinárstve a potravinárstve. Najviac ho obsahujú čierno-fialové kvety topolovky, ktoré sa spolu s kalichom zbierajú a rýchlo sušia. Z proskurníku sa okrem listov a kvetov využíva aj koreň, ktorý sa dobýva na jeseň a suší sa umelo pri teplote do 40 °C.

Účinky, alebo stručný prehľad, ako sléz používali naše babičky:

(Poznámka: ide o tradičné tipy ľudového liečiteľstva, nie lekárske odporúčania)

  • Pomáha pri strate hlasu
  • Pomáha pri zahlienení
  • Má protizápalové účinky 
  • Podporuje trávenie 
  • Pomáha pri ochoreniach močových ciest 
  • Podporuje zdravý hltan 
  • Urychľuje hojenie drobných rán 

 

Podrobnejšie o účinných látkach a ich využití

V kvetoch i listoch slézovitých bylín sú obsiahnuté vysoké podiely biologicky účinných slizov a trieslovín, ktoré priaznivo pôsobia na zanietené sliznice, uvoľňujú hlieny a upravujú činnosť čriev. Preto sa v čajových odvaroch alebo výluhoch tradične používajú pri zmierňovaní zápalov žalúdka, čriev, priedušiek, hlasiviek či močových ciest. Zevne sa potom používajú k obkladom pri rôznych zápalových opuchoch a do vlasov proti lupinám a nadmernému mazeniu, pretože zklidňujú a zjemňujú citlivú a zanietenú pokožku. V kvetoch sú navyše obsiahnuté účinné farbivá, pektíny a oleje. Výrazné hojivé, protizápalové a zklidňujúce účinky slizových zložiek by mohli utrpieť pri dlhšom tepelnom spracovaní, preto sa už v starých herbároch dávala prednosť vlažným alebo studeným výluhom pred horúcimi odvarmi, najmä pri príprave obkladov či ústnych a vlasových vôd. Horúce odvary sa odporúčajú len pri spracovaní koreňov. Vylisovaná šťava alebo porcia čerstvého šalátu sa považovala za účinnú prevenciu pri starostlivosti o zdravie tráviaceho, dýchacieho i močového ústrojenstva.

Uplatnenie v prírodnej kozmetike

Slézovité byliny sú nedielnou súčasťou osvedčených detských a prsnícových čajov a sirupov, používajú sa do protizápalových kloktadiel a nechýbajú ani v modernej vlasovej kozmetike, najmä pri omezovaní tvorby lupín a zápalových procesov. Slézové extrakty sa používajú aj do zklidňujúcich pleťových vôd a osviežujúcich masiek. V našom sortimente nájdete slézový extrakt v Regeneračnej bylinnej masti Dr. Dudek, ktorá priaznivo pôsobí na citlivú alebo traumatizovanú pokožku alergikov, ekzematikov či psoriatikov.

Stránka 1 z 1 - 5 položiek celkom